Ryby  v biológii rôzne definovaná taxonomická jednotka zahŕňajúca určité vodné stavovce:

  • a) všetky kruhoústnice + všetky čeľustnatce okrem štvornožcov, pozri ryby (v najširšom zmysle)
  • b) plutvovce, teda všetky čeľustnatce okrem štvornožcov, pozri plutvovce
    •  kostnaté ryby, pravé ryby (Osteichthyes), pozri ryby (Osteichthyes) [na slovenských školách sa používa tento význam c) ]
  • Ryby (súhvezdie)
  • Ryby (znamenie)

Sem patrí váš dlhý nadpis

Ryby a ichzábavný lov

Ryby a ich zábavný lov

  • Šťuka severná: Šťuka severná rastie veľmi rýchlo a dosahuje dĺžku až vyše 1,5 m a hmotnosť 35 kg. Má valcovité, silne pretiahnuté telo, dlhú hlavu a hlboko rozštiepené ústa. Na spodnej čeľusti má silné, nerovnako veľké zuby. Opotrebované zuby sa postupne vymieňajú. Zuby má aj na iných kostiach, sú však menšie a zahnuté hrotmi dozadu. Chrbtová plutva je posunutá nazad, nad análnu plutvu. Uprednostňuje stojaté a pomaly tečúce vody, v ktorých sa zdržiava v zárastoch vodných rastlín a nehybne striehne na korisť. Šťuka sa po vyliahnutí živí krátky čas planktónom. Už od veľkosti 15 mm je schopná loviť larvy kaprovitých rýb. Keď dosiahne dĺžku zhruba 50 mm, začína sa živiť takmer výlučne rybami. Za nepriaznivých podmienok, pri nedostatku mlade iných druhov rýb rastú šťuky veľmi nerovnomerne. Rozdiely vo veľkosti rovnakovekých šťúk sú značné. Menšie jedince sú potom ľahkou a vítanou korisťou väčších. Pri šťukách sa teda bežne vyskytuje kanibalizmus. Pritom šťuka môže byť kanibalom už od 21 mm; častejšie však až od 100 mm. Neresí sa skoro na jar, hneď po roztopení ľadu, pri teplote okolo 3 až 6 °C. Vtedy tiahne do celkom plytkých vôd a stáva sa tak ľahko dostupnou korisťou pytliakov. Má jeden z najväčších areálov spomedzi sladkovodných rýb - žije v severných vodách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Je cennou športovou rybou. Má hospodársky význam ako prirozdený regulátor premnožených populácií burinných rýb. Má chutné mäso.

zarybnovanie potokov


Sem patrí váš dlhý nadpis

Sem vložte podnadpis